Nízke platy, slabé odbory a netransparentné OZ KOVO

To, čo by sme dnes veľmi potrebovali sú silné, rešpektované odbory. Toto má ale jeden problém. Rešpekt a sila sa nedá budovať, keď vám chýba to, čo je dnes požadované od každej rešpektovanej inštitúcie – transparentnosť.

Sledujete ten čoraz väčší priestor, ktorý si vo verejnej debate získava tlak na zvyšovanie miezd? Konečne, povedali by ste si, ekonomika rastie, v produktivite sme európska trieda, no platy stále o desiatky percent nižšie ako u západných susedov. To, čo by sme dnes veľmi potrebovali sú silné, rešpektované odbory. Toto má ale jeden problém. Rešpekt a sila sa nedá budovať, keď vám chýba to, čo je dnes požadované od každej rešpektovanej inštitúcie – transparentnosť. Požadujeme ju od štátu, v prvom rade pri narábaní s verejnými zdrojmi, pri eurofondoch, pri výberových konaniach, požadujme ju od politických strán, takisto hlavne pri ich financovaní – a právom. A mali by sme ju požadovať aj tam, kde je dodnes viac-menej neznámym pojmom – a to už sme na adrese OZ KOVO.

Tento odborový zväz – najväčší na Slovensku a absolútne kľúčový pre úspešnosť tlaku na zvyšovanie miezd – má zajtra svoj ďalší snem, čo je pre odborové hnutie a jeho agendu, pre „lepší život pracujúcej triedy“ povedali by červení, nie nepodstatná záležitosť. Ak by ste ale hľadali vo verejnom priestore diskusiu o smerovaní odborov na Slovensku, o ich silných a slabých stránkach, potenciáli, šanciach, ale aj problémoch, objektívnych aj vnútorných, aj personálnych – teda to, čo sa do detailov rozoberá napr. pri tých politických stranách a slúži akej takej sebareflexii - výsledok by bol nula. Žiadna odborná diskusia, žiadna širšia verejná diskusia. Keby bol snem OZ KOVO otvorený, tak ako bývajú dnes už bežne otvorené snemy politických strán, mal by niekto práve otázku transparentnosti odborov otvoriť ako kľúčovú. Snem ale otvorený nie je a na odbornú, nieto ešte širšiu verejnú debatu o odboroch nie je zjavne vôľa. A kde nie je vôľa, nie je cesta – povedal by klasik, teda Miki Dzurinda. A tak sa natíska záver, že to ticho – ktoré bráni sebareflexii, zmenám a vyššiemu rešpektu odborov - niekomu vyhovuje, niekomu na samom vrchu odborovej pyramídy.

To isté, a v ešte viac do očí bijúcej podobe, sa týka transparentnosti, resp. netransparentnosti narábania s majetkom odborov. Jednotný majetkový fond, ktorý spravuje a zabezpečuje podnikateľské aktivity s majetkom odborov a ktorý riadi predseda OZ KOVO E. Machyna, neposkytuje o tejto svojej aktivite doslova a do písmena žiadne informácie. V 21. storočí v členskej krajine EÚ je absurdné, že k informáciám ohľadne predaja majetkov odborov sa môže človek dostať len cez novinársku investigatívu ... A keď sa v jej rámci novinári snažili dostať ku konkrétnym predajom majetkov alebo iným finančným údajom, odpoveď bola identická: nejde o verejné zdroje, ide o majetok odborov a do toho novinárov nič. Asi takto nejako. Či o finančných tokoch a operáciách s majetkami odborov majú bližšie informácie samotní odborári, zväzy, sa môžeme pýtať ich členov – keby taká verejná debata bola. V každom prípade, keď by ste si mysleli, že informácie tohto druhu nájdete na webe jmf.sk, ste na veľkom omyle. Sú tam síce ponuky prenájmov v nehnuteľnostiach JMF, akože za 3-posteľovú izbu v chate XY toľko a toľko euro na noc ..., ale o ozajstných obchodných transakciách ani čiarka.

V dnešnej dobe, kedy chce človek oprávnene vidieť a vedieť, čo sa s jeho peniazmi robí, či už je to pri daniach, odvedených štátu alebo peniazoch, ktoré mu spravuje banka, je asi len prirodzené, že ak zamestnanec nemá pocit, že by mal kontrolu nad tým, ako sa narába s jeho príspevkom do odborov, alebo inak, ak nemá pocit, že sa s jeho príspevkami narába efektívne a hospodárne, tak do tých odborov prosto nevstúpi. A ak to takto vidí veľa zamestnancov, potom odbory nikdy nebudú silné a rešpektované a boju za vyššie platy a lepšie podmienky v práci bude chýbať jeden kľúčový článok.

Pointa a záver je teda taký, že kto chce, aby na Slovensku rýchlejšie rástli platy, mal by chcieť silnejšie odbory a kto chce silnejšie odbory, ten by mal tlačiť okrem iného na podstatne vyššiu úroveň ich transparentnosti. Možno také zaznie aj na sneme OZ KOVO, ale my sa o tom nedozvieme ...

Nechal sa E. Machyna kúpiť za mlčanlivosť?

Je podozrivé, že šéf OZ KOVO dlhodobo mlčí o katastrofálnych podmienkach práce v závode Samsungu Galanta. Už len samotné podozrenie o braní úplatku - neštandartne vysokej platby od Samsungu Galanta pre OZ KOVO je také silné, že by mu samému malo záležať na jeho vyvrátení.

Obhajoba pracovných podmienok zamestnancov vo vzťahu k zamestnávateľom je alfou a omegou odborárskej práce. Platí to o to viac v krajinách s vysokou mierou nezamestnanosti, kde je zamestnanec z princípu v nevýhodnej pozícii voči zamestnávateľovi: ten ho môže pri jeho nespokojnosti ľahko vymeniť za iného.

Práve preto sú dôležité odbory, ktoré majú zneužívaniu mocenskej pozície zabrániť - pri neúmerných nadčasoch, pri reťazení úväzkov na dobu určitú, pri platoch či pri konkrétnych podmienkach na pracovisku - bezpečnostných, pri normách výkonu, pri prestávkach a pod. Ak už nič iné, musia trvať na striktnom dodržiavaní Zákonníka práce. Ak to odbory v konkrétnom podniku dlhodobo nerobia, treba sa pýtať prečo. Prečo si neplnia túto svoju základnú úlohu. A to je aj prípad odborov v Samsungu Galanta, ktoré patria pod Odborový zväz KOVO a jeho predsedu E. Machynu.

Pred časom šokovala verejnosť reportáž o otrasných pracovných podmienkach srbských zamestnancov galantského Samsungu, s ktorými sa údajne zaobchádza ako s otrokmi. „Pás sa nesmie zastaviť. Ruky sú opuchnuté, nohy necítia a chrbát je vystretý ako klinec, ktorý sa neskriví,“ opísal pracovné podmienky v galantskej fabrike", podľa portálu https://www.aktuality.sk/clanok/416339/reportaz-v-utajeni-srbsky-novinar-kritizuje-pomery-v-slovenskej-fabrike/ dlhoročný srbskí novinár a profesor literatúry, ktorý sa tajne zamestnal v podniku. Podľa neho v podniku údajne denne robia srbskí pracovníci 12-hodín bez platenej prestávky.

Nebol to však prvý prípad, kedy sa dostali na verejnosť informácie o zlých, až neľudských podmienkach práce v podniku. V roku 2015 sa dostali na verejnosť obvinenia zamestnancov o údajnej šikane na pracovisku: „Keď na našom oddelení niekto ochorie a chce ísť na péenku, je to, ako keby dal výpoveď,“ informoval Denník N. „Niektorí majstri mali podľa ďalších svedectiev zamestnancom vulgárne nadávať, vyžadovať prácu cez prestávky a zakazovali im odskočiť si na toaletu počas pracovného času“, uviedol vo februári 2015 https://dennikn.sk/40879/samsung-ocenil-pasivnych-odborarov-poslal-im-156-tisic-eur/. Prirodzene už vtedy vyvstala otázka, prečo OZ KOVO voči týmto praktikám nevystúpilo, neapelovalo na podnik, netrvalo na prešetrení všetkých podozrení a náprave stavu. Jednou z odpovedí, resp. podozrení, prečo OZ KOVO pri Samsungu dlhodobo mlčalo, priniesla informácia, že v roku 2013 prijala centrála tohto zväzu bezmála 157-tisíc eur na chod svojej kancelárie. https://dennikn.sk/40879/samsung-ocenil-pasivnych-odborarov-poslal-im-156-tisic-eur/ Bol to najväčší sponzorský príspevok zväzu, svojou výškou absolútne neštandardný, mnohonásobne vyšší v porovnaní so štandardnými členskými príspevkami.

Ako vtedy uviedol bývalý miestny koordinátor OZ KOVO v Samsungu Peter Gregor: „OZ KOVO tieto peniaze dostáva za to, že sa odborári budú správať podľa predstáv Samsungu.“ Keďže išlo o vážne obvinenie, dalo by sa očakávať, že OZ KOVO a jeho predseda ho patrične vyvrátia. Reakcia však bola viac ako veľavravná: „Odbory nikde na svete sa k hospodáreniu nevyjadrujú, to je naša vnútorná vec,“ uviedol vtedy šéf KOVO E. Machyna. A nezabudol na Gregora podať trestné oznámenie ...

Že však platba od Samsungu na OZ KOVO skutočne prebehla, potvrdil vtedajší člen manažmentu Samsungu Anton Ondrej: „Bola na to darovacia zmluva a všetko je riadne zachytené vo výkazoch. Nejde o nič neštandardné.“ A to, že pobočka OZ KOVO v Samsungu bola dlhodobo pasívna, potvrdil aj poslanec za Most-Híd G. Gál, ktorý sa pomermi v Samsungu zaoberal: „Odbory tam fungujú len formálne. Zdá sa mi to zvláštne a neviem si vysvetliť, čo je za tým,“ uviedol vtedy pre Denník N, s tým, že sa snažil aj aktívne spojiť s pobočkou KOVO, ale neúspešne.

Uvedený model financovania odborov v podniku je neštandardný z princípu. Odbory sú spravidla financované z príspevkov zamestnancov a nie podniku - teda zamestnávateľa, a to práve preto, aby tu nevznikol nadradený vzťah: kto financuje, ten rozhoduje, aj o činnosti - v tomto prípade nečinnosti odborov.

Že v prípade vzťahu Samsungu a OZ KOVO mohlo ísť o príbeh s podobný rukopisom, ako v inom podniku: vysoký priamy príspevok na činnosť KOVO od podniku, kórejský investor so „svojským“ vzťahom k právam zamestnancov a napokon naozaj udalosti, výpovede alebo priame dôkazy o krokoch zamestnávateľa proti potrebám a záujmom zamestnancov, potvrdzuje aj prípad KIA pri Žiline, od ktorej OZ KOVO v roku 2011 tiež získalo nadštandardne vysoký príspevok https://dennikn.sk/46771/k-odborom-je-stedra-aj-kia-vedeniu-oz-kovo-poslala-109-tisic/. A opäť nešlo o štandardný príspevok na uvoľnených odborárov, ale o peniaze priamo od podniku na centrálu KOVO. V tomto prípade si KIA, ako uviedol vtedajší šéf podnikových odborov M. Chládek, príspevkom pravdepodobne kúpila aj to, že podnikové odbory nebudú sídliť v podniku, ale mimo neho. Čo samozrejme výrazne komplikuje efektívne fungovanie odborov vo firme. „Radšej obetujú peniaze na platbu priestorov, aby som nebol tak na očiach. Dlhodobo sa to snažíme zmeniť,“ uviedol vtedy šéf odborárov KIA Chládek. Ani to však nebolo všetko. Až šokujúco v tomto kontexte vyznela informácia, podľa ktorej má OZ KOVO s KIOU podpísanú zmluvu o sociálnom zmieri, čo samozrejme priamo zväzuje odborárom ruky pri boji za práva zamestnancov, najmä pri podozreniach zo zneužívania postavenia zamestnávateľa. Že dohoda o sociálnom zmieri s podnikom súvisí s jeho vysokým príspevkom na činnosť KOVO, hovorí asi aj zdravý sedliacky rozum. Či už ide o ukážkový konflikt záujmov: peniaze za mlčanlivosť a pasivitu odborov v podniku a zlyhanie v kľúčovej odborovej činnosti - obhajobe záujmov zamestnancov, keď sú tieto potláčané, alebo môžeme postaviť - ako komentátor Denníka N K. Čikovský - paralelu s výpalným: „Presne tak, ako to robia štandardní výpalníci, keď núkajú barom ochranu. Ak nechcete, aby k vám do baru chodili drzí zákazníci, ktorí robia bordel a neplatia účty, zaplatíte. Ako firma, ktorá nechce so zamestnancami diskutovať o výške platov, dĺžke prestávok či inom dodržiavaní Zákonníka práce“, https://dennikn.sk/40853/poucenie-z-pripadu-samsung-galanta/, v každom prípade platí veta z úvodu o tom, že podozrenie zo zrady kardinálnej úlohy odborov zo strany šéfa OZ KOVO E. Machynu je také závažné, že by mu malo osobne záležať na jeho vyvrátení. Iba že by to bola všetko pravda a jediná vhodná taktika by bola zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať. Lenže potom sme pri závere - pre šéfa OZ KOVO tiež diskvalifikujúcom - že najhorším obhajcom zamestnancov je taký odborár, u ktorého je podozrenie, že ak ide o peniaze, uprednostní vlastný záujem pred potrebami zamestnancov.